Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
BENIGHTED z juhofrancúzskeho Saint-Etienne sú tou extrémnou bandou, z ktorej aj znalcom a fajnšmekrom po prvom vážnejšom stretnutí zvykne povoliť sánka. Spolok založený v roku 1998 ide vlastne už od začiatku ako píla, prvý album vydal v roku 2000, odvtedy stihol ďalších šesť, niekedy len s odstupom jedného roka, inokedy, ako v prípade aktuálnej novinky, s až s trojročnou pauzou, ktorá však rozhodne nebola dovolenkou.
Piati Francúzi totiž koncertujú vždy, keď môžu, a kamkoľvek ich pozvú. Tak som ich pred pár rokmi mohol vidieť ako „predprogram“ NYHC legendy BIOHAZARD. Niekto by sa strachoval, že takáto kombinácia sa bude žánrovo biť, opak však bol pravdou. Aj keď po naklepanom sonickom útoku galských kohútov prišiel Billyho kolektív skôr s takou pohodovou, kamarátskou, aj keď údernou tancovačkou. Takou pre odvážnych a nie úplne neznalých pravidiel stage divingu.
BENIGHTED totiž hrajú brutálny death metal, navyše riadne zahustený grind corom. A preto je od nich pekné aj to, že k recenzii nemusíte pripisovať kopu EP, splitov, živákov, rarít a ktovie čoho všetkého, proste sedem albumov, sedem riadkov, a môžete sa ďalej venovať spisbe.
Novinka, ktorá podobne ako tá od CYNIC vyšla na ten z cudziny dovezený ňuňuňu ružovo-plyšový sviatok, obsahuje jedenásť skladieb za necelých štyridsať minút. To znamená, že, ako to tu už býva, bude sa síce beštiálne rúbať, ale popri tom aj hrať a komponovať. Tak, aby bol výsledok zničujúco agresívny, maniakálne šialený, brutálny, živelný a zároveň mimoriadne chytľavý, živý a kvalitne zložený.
„Carnivore Sublime“ rozvíja špecifický, svojím spôsobom eklektický štýl BENIGHTED, v ktorom počuť ozveny CEPHALIC CARNAGE a ich hranie sa s miešaním technického, divokého death/grindu a temnej melodiky, s kontrastom brutálneho hĺbkového a zúrivého výškového vokálu. Francúzi k vyslovene „blackmetalovej“ nôte neskĺzavajú, ale pár mohutných melodických náklepov môže evokovať dávnoveký „Northern Hyperblast“ (*nebyť cynik, slzu by zatlačil*). Technické eskapády miestami pripomenú, že tam odtiaľ z juhu sú aj ZUBROWSKA, ktorí sú už ale aj hi-tech, math a core.
BENIGHTED do tohto nejdú, radšej do brutálneho death metalu pridajú priamočiary grind ako zo začiatkov onedlho nebožtíkov BRUTAL TRUTH. A v niektorých chytľavých, divoko tanečných partoch ten grind core jasne vládne nad ostatnými žánrovými zložkami. Vtedy, aj vďaka súboju viacerých výškových revaných vokálov, ukazuje až kamsi na Sever, k NASUM, SPLITTER, ROTTEN SOUND a iným.
Vokalista Julien, vo voľnom čase čerpajúci námety na texty ako zamestnanec psychiatrickej liečebne, je mimoriadne flexibilný hrdelný zjav. Kanály, výlevkové vokály, klasický hĺbkový growl, škriekané polohy, agresívne hardcoreové frázy, to všetko sype z rukáva a na tie správne miesta. Aj po speváckej stránke je tvorba BENIGHTED pestrá, zároveň vyvážená a ničoho nie je prehnane veľa.
Napriek veľkej agresivite, surovosti a vysokým obrátkam si BENIGHTED nájdu čas aj na pár pomalších, mrazivých atmosfér. Často majú vyslovene hororovú, zlú, nepríjemnú atmosféru. Aj vďaka využívaniu nasamplovaných psycho zvukov a detských hlasov. Tie vyvolávajú dosť zlovestné zimomriavky, pripomínajú horory odohrávajúce sa v domoch s temnou minulosťou, či v opustených ústavoch, kde sa deťom stalo niečo zlé. Pokiaľ ide o mňa, toto tu ani nemuselo byť.
Rozhodne je tento album mimoriadne vydarený, s kvalitnou hudbou ide ruka v ruke dobre urobený zvuk, v ktorom na mnohých miestach výborne a nemilosrdne rinčí basa. Atmosféru to má výbornú, a komu týchto jedenásť švihov ostnatým drôtom nestačí, má možnosť urobiť si radosť limitkou, kde druhý disk obsahuje covery od ABORTED, RAMMSTEIN, MACHINE HEAD, štyri skladby z koncertu a dve demoverzie.
1. X2Y
2. Noise
3. Experience Your Flesh
4. Slaughter/Suicide
5. Spit
6. Defiled Purity
7. Jekyll
8. Collection Of Dead Portraits
9. Carnivore Sublime
10. Les Morsures Du Cerbère
11. June And The Laconic Solstice
Kytarista Wes Thrailkill se svými druhy předvádí další instrumentální divočinu, která kromě metalové progrese nabízí i odbočky do mathrocku, djentu, nebo dokonce i elektroniky. Fanoušky kytarových hrdinů typu PLINI určitě potěší.
Trochu prog rock/metalová exhibice. Toho tydlikání a hračičkování je místy opravdu hodně. Ale tito Švédové umí i příjemné melodie a přirozeně plynoucí pasáže, takže jim to předvádění odpustím. Ostatně, když na to mají, tak proč se trochu nepředvést, že?
Žijeme ve zlatých časech českého thrash metalu! Takové období hojnosti prostě nepamatujeme. Kapely na nás chrlí v horším případě dobré, v tom lepším (i v tomto) desky výborné a my si čvachtáme jako ten pověstný manža. Více v recenzi, teď si třepu palicí.
Švédské duo se na svém dalším albu ještě více vzdálilo postrockovým kořenům a dá se tedy tvrdit, že jejich hudba odplavala do specifické formy indie rocku, který se opírá o robustní kostru shoegaze. Opět slušné album.
Další švédský power metal, kterému vlastně nelze nic vytknout. Dobří zkušení muzikanti, kvalitní produkce a chytlavé melodie. Komponování dle osvědčeného mustru, přesto to dokáže zabavit. Dám tomu ještě pár poslechů a poté zapomenu, že to kdy existovalo.
Nepřístupná a temná blackmetalová deska, která spolu s disonantní nervozitou nabízí i death/doomové nálady. Dostat se tomu pod kůži není snadné, ale odměnou je lavina emocí. Střídmá stopáž navíc ukončí ta "muka" dříve, než by to člověku urvalo hlavu.